Sloboda alebo istota? Multipotenciálna kariéra sa často ocitá práve medzi týmito dvomi pólmi. Ako multipotenciáli vieme, že neustále balansujeme na hranici medzi „chcem stabilitu“ a „potrebujem pestrosť“. V 11. diele podcastu Ahoj, multipotencialita sme so Simonou Tarnóczy hovorili o tom, ako ju vyhorenie priviedlo k freelancovaniu, prečo je experimentovanie prirodzenou súčasťou života multipotenciála a akú úlohu zohráva komunita, keď stojíme pred veľkými rozhodnutiami.
Keď komfortná zóna prestane fungovať
Na prvý pohľad to vyzerá ideálne – stabilná práca, pravidelná výplata, možno aj slušná pozícia. Pre väčšinu ľudí je to cieľ. Pre multipotenciála to však často znamená pascu. Vonkajší svet nám hovorí, že by sme mali byť spokojní, ale vnútorný hlas nám šepká, že niečo nie je v poriadku.
Simona opisuje svoj bod zlomu úplne úprimne: „Asi som vyhorela. Keď som si o tom čítala, mala som pocit, akoby tú knihu písali podľa mňa. Vtedy som si priznala, že niečo nie je v poriadku – a začal sa môj život mimo zamestnaneckých vôd.“
Vyhorenie nie je len únava. Je to stav, keď prestaneme vidieť zmysel v tom, čo robíme, a hoci sa snažíme pokračovať, každý deň nás stojí viac energie, než koľko dokážeme doplniť. A práve pre nás, multipotenciálov, je to obzvlášť zradné. Dokážeme zvládnuť veľa, máme vysokú kapacitu učiť sa nové veci a prispôsobovať sa, no ak sme dlhodobo tlačení do jednej role, ktorá nás nevyživuje, dôsledky prídu rýchlejšie a tvrdšie.
Simona nebola výnimkou. Komfortná zóna sa pre ňu stala miestom, kde už nemohla dýchať. Hoci vedela, že zamestnanie jej prináša istotu, uvedomila si, že zotrvávanie v nej je zároveň zdrojom vyčerpania a frustrácie. Tento moment dobre poznáme – niekde vo vnútri cítime, že stagnujeme, a napriek tomu sa bojíme pohnúť. Strach z neznámeho je obrovský. Ale práve tu prichádza zlom: keď komfortná zóna prestane fungovať, nezostáva iné, len hľadať nové riešenie.
Sloboda, neistota a experimentovanie
Freelancing znie zvonku romanticky: pracujeme, kedy chceme, vyberáme si projekty, máme voľnosť tvoriť. Realita je, samozrejme, zložitejšia. Prináša so sebou neistotu, tlak, že všetko stojí na nás, a množstvo rozhodnutí, ktoré môžu byť vyčerpávajúce. No pre multipotenciálov je freelancing často prirodzenou voľbou. Dáva nám priestor spájať rôzne oblasti, experimentovať a nebyť uzavretí do jednej role.
Ako hovorí Simona: „Ja som si freelancing nevybrala. On si vybral mňa. Prišiel až vtedy, keď už nebolo možné zostať v starom systéme.“
Toto je skúsenosť, ktorú mnohí z nás poznajú. Nepustíme istotu, kým nás okolnosti neprinútia. Ale v okamihu, keď urobíme ten krok, zistíme, že to, čo pôsobilo desivo, sa stáva naším prirodzeným prostredím. Freelancing je pre multipotenciála ideálny priestor na experimentovanie. Skúšame, čo funguje, kombinujeme disciplíny, prepájame čísla s kreativitou, ľudí s procesmi, analytiku s intuíciou.
Samozrejme, nie je to bez boja. Okolie často nechápe. „Prečo neskúsiš zostať pri jednej veci?“, „Freelance je len prelietavý chaos.“ Tieto vety znejú multipotenciálom až príliš povedome. No v skutočnosti nejde o chaos, ale o prirodzenú dynamiku – my potrebujeme skúšať, aby sme rástli. A práve to nás robí hodnotnými aj pre trh práce. Kým iní sa držia jednej špecializácie, my dokážeme prepájať svety a prinášať inovatívne riešenia.
Simona priznáva, že cesta nebola jednoduchá: „Komfortná zóna ma držala dlho. Korporát dáva istotu, a tá je pre veľa ľudí dôležitá. Ale keď som stratila energiu a chuť, pochopila som, že musím skúsiť niečo iné.“ A práve toto rozhodnutie ju priviedlo na cestu, ktorá sa jej stala prirodzenejšou, než si kedy vedela predstaviť.
Komunita ako záchranná sieť
Vystúpiť z istoty do neznáma je obrovská výzva. Samotná predstava, že všetko stojí len na nás, môže byť paralyzujúca. Preto je komunita taká kľúčová.
Simona o tom hovorí jasne: „Pre mňa bola kľúčová komunita. Bez ľudí, ktorí ma podporili a nehovorili len ‚neblázni, zostaň v práci‘, by som to nedala. Komunita je záchranná sieť.“
Každý multipotenciál pozná chvíle, keď sa cíti osamelo. Keď máme pocit, že nikto nerozumie, prečo sa nedokážeme uspokojiť s jednou cestou. A práve vtedy potrebujeme ľudí, ktorí nám pripomenú, že sme v poriadku. Že to, čo vnímame ako slabosť, je v skutočnosti sila.
Komunita prináša dve veci: úľavu a odvahu. Úľavu, že nie sme sami a že naše skúsenosti zdieľajú aj iní. A odvahu ísť ďalej, pretože cítime, že máme oporu. Aj preto je pre multipotenciálov dôležité aktívne si hľadať miesta, kde môžeme patriť – či už v profesionálnych komunitách, medzi priateľmi, alebo v rodine, ktorá nás podporuje.
Ako hovorí Simona, niekedy je to práve komunita, ktorá v nás udrží iskru vtedy, keď by sme sami už možno vzdali. A to je niečo, čo je pre náš život multipotenciálov neoceniteľné.
Tento diel podcastu Ahoj, multipotencialita je úprimnou výpoveďou o tom, že multipotencialita nie je chaos. Je to odvaha vystúpiť z komfortnej zóny, prijať neistotu a tvoriť kariéru podľa seba.
Rozhovor so Simonou Tarnóczy nám pripomína, že freelancing nemusí byť len o slobode a „cool lifestyle“. Je to cesta, ktorá často prichádza až po vyhorení, po frustrácii, po strate energie. Ale ak sa na ňu vydáme, môžeme objaviť nielen nové možnosti, ale aj samých seba.
🎧 Vypočujte si epizódu na Spotify či Apple podcasts.