Multipotencialita v biznise nie je výnimka
Keď sa povie multipotencialita, veľa ľudí si predstaví človeka, ktorý skúša veľa vecí, nevie sa rozhodnúť a jeho profesijná cesta na prvý pohľad nepôsobí lineárne. V podnikaní je však takýto typ fungovania oveľa bežnejší, než sa môže zdať. Mnohí podnikatelia nezačínajú s jasným plánom na desať rokov dopredu. Skôr sa učia za pochodu, prepájajú rôzne oblasti a postupne zisťujú, v čom sú naozaj silní.
Presne takto pôsobí aj Patrik Magoš. Jeho cesta nebola priama. Vyštudoval hotelovú akadémiu, neskôr medzinárodné vzťahy v Británii a v Prahe a napokon skončil v marketingu. Popritom sa pohybuje v oblastiach ako stratégia, obchod, programovanie, manažment a vedenie ľudí. Na papieri to môže vyzerať ako nesúrodá kombinácia. V realite sa však ukazuje, že práve táto šírka mu umožňuje lepšie rozumieť firme ako celku.
Nie iba jednej službe. Nie jednému oddeleniu. Ale celej dynamike toho, ako firma funguje.
Široký záber ako výhoda pri riadení firmy
V podnikaní totiž veľmi rýchlo narazíte na to, že nestačí rozumieť len jednej veci. Kto vedie firmu, skôr či neskôr zistí, že musí rozumieť ľuďom, procesom, financiám, predaju, komunikácii aj tomu, čo firma reálne dodáva klientom. Najmä v začiatkoch je podnikateľ často všetkým naraz. A aj keď firma rastie a pribúdajú špecialisti, líder sa nemôžPatrik e úplne uzavrieť len do jednej oblasti.
Ak chce robiť dobré rozhodnutia, potrebuje vidieť širšie súvislosti.
Práve v tom sa ukazuje výhoda multipotenciality. Kým špecialista ide do hĺbky jednej disciplíny, multipotenciál dokáže prepájať disciplíny medzi sebou. A v segmentoch, ktoré sa rýchlo menia, je to zásadné. Marketing je na to veľmi dobrý príklad. Navonok sa môže zdať ako jedna profesia, ale v skutočnosti ide o súbor mnohých špecializácií – od grafiky cez copywriting, reklamu, analytiku, stratégiu, UX, automatizáciu až po prácu s AI nástrojmi.
Človek, ktorý chce v takomto prostredí vytvárať stratégiu, nemôže rozmýšľať len v jednej rovine. Musí rozumieť tomu, ako sa jednotlivé časti ovplyvňujú a čo sa stane, keď sa zmení jedna premenná.
Prečo manažér nemôže byť odtrhnutý od reality tímu
Rozhovor s Patrikom veľmi presne ukazuje, že multipotencialita v podnikaní neznamená robiť všetko naraz bez systému. Znamená mať schopnosť vidieť širší obraz a zároveň vedieť, kedy sa treba oprieť o špecialistov. To je veľmi dôležitý rozdiel. Multipotenciálny líder nemusí byť najlepší grafik, najlepší programátor ani najlepší analytik v tíme. Potrebuje však rozumieť tomu, čo títo ľudia robia, ako ich práca vplýva na výsledok a kde sa ich kompetencie prepájajú.
Bez toho sa riadenie tímu veľmi rýchlo zmení na slepé preberanie informácií bez schopnosti ich vyhodnotiť.
Toto je obzvlášť viditeľné v manažmente. Často sa hovorí, že dobrý manažér nemusí byť odborník. Do istej miery je to pravda, ale len dovtedy, kým rozumie jazyku svojho tímu. Ak vediete programátorov a neviete nič o programovaní, ak vediete marketérov a netušíte, čo znamená stratégia, alebo ak vediete kreatívcov a nerozumiete tomu, ako vzniká ich práca, veľmi rýchlo sa dostanete do situácie, kde síce formálne riadite ľudí, ale reálne neviete posúdiť ich argumenty, odhadnúť kapacity ani vyhodnotiť, čo je možné a čo je len výhovorka.
Práve preto je pre lídra výhodou, ak má širší rozhľad a dokáže sa orientovať naprieč oblasťami.
Špecialisti a multipotenciáli sa nepotláčajú, ale dopĺňajú
Veľmi silná bola aj časť rozhovoru o tímoch. Často sa pýtame, či firma potrebuje viac špecialistov, alebo viac multipotenciálov. Odpoveď je oveľa menej dramatická, než sa zdá. Dobrá firma potrebuje oboje.
Potrebuje ľudí, ktorí vedia ísť do hĺbky a držať kvalitu v konkrétnej disciplíne. Zároveň potrebuje ľudí, ktorí dokážu prepájať oblasti, rozmýšľať cez hranice svojej roly a pomáhať firme adaptovať sa na zmeny. Problém nastáva až vtedy, keď od jedného človeka očakávame všetko naraz – absolútnu špecializáciu aj absolútnu flexibilitu.
To sa dlhodobo udržať nedá.
Patrik v rozhovore ukazuje aj veľmi praktický pohľad na to, ako tieto dva typy ľudí fungujú. Špecialista prináša hĺbku a konzistentnosť. Multipotenciál prináša schopnosť prepájať, posúvať a vidieť súvislosti. V prostredí, ktoré sa neustále mení, sú práve títo ľudia často motorom inovácie.
Tienistá stránka multipotenciality: sústredenie a dotiahnutie vecí
Rozhovor však veľmi otvorene pomenúva aj druhú stranu celej témy. Tou nie je nedostatok schopností, ale problém so sústredením a dotiahnutím vecí do konca.
Mozog človeka, ktorého zaujíma veľa vecí naraz, prirodzene vyhľadáva nové podnety. Nové nápady, nové možnosti, nové smery. To môže byť obrovská výhoda pri tvorbe, inovácii a strategickom myslení. Zároveň však ide o veľké riziko, ak človek nemá systém, ktorý mu pomáha tieto impulzy usmerňovať.
Patrik veľmi presne pomenoval, že preňho nikdy nebol problém byť „multi“. Problémom skôr bolo dotiahnuť veci tak, aby mali reálny výsledok. A práve tu sa ukazuje, že multipotencialita bez práce na sebe môže viesť k triešteniu energie. Človek sa síce pohybuje v množstve oblastí, ale ak nevie vedome prepínať pozornosť, nastavovať si priority a chrániť si čas na hlbokú prácu, veľmi rýchlo sa dostane do stavu, keď robí veľa vecí, ale nič poriadne.
Bez systému sa šírka rýchlo zmení na chaos
Riešením pritom nie je potlačiť svoju šírku. Riešením je vytvoriť si systém, ktorý ju unesie. V praxi to znamená pracovať s denným plánom, vedome si blokovať čas na sústredenú činnosť a učiť sa rozlišovať medzi tým, čo je iba zaujímavé, a tým, čo je naozaj dôležité.
Znamená to tiež trénovať pozornosť aj mimo práce. V rozhovore zaznelo, že pomáha šport, najmä taký, ktorý vyžaduje rytmus a opakovanie, a rovnako aj čítanie kníh, ktoré dnes paradoxne predstavuje jednu z najnáročnejších foriem sústredenia. Nie preto, že by bolo zložité samo osebe, ale preto, že žijeme v dobe, ktorá našu pozornosť neustále triešti.
Multipotenciál teda nepotrebuje menej záujmov. Potrebuje lepšie hranice, vedomejšiu prácu s energiou a prostredie, ktoré mu umožní nielen začínať, ale aj dokončovať.
Multipotencialita potrebuje správne prostredie
Rozhovor s Patrikom ukazuje aj to, že multipotencialita sama osebe nie je problém. Problém vzniká až v prostredí, ktoré je rigidné, pomalé, statické a nepripúšťa zmenu. Človek so širokým záberom tam začne veľmi rýchlo narážať. Nie preto, že by nebol dosť dobrý, ale preto, že jeho prirodzený spôsob fungovania nemá kde priniesť hodnotu.
Naopak, v prostredí, ktoré sa mení, rastie a podporuje učenie, môže byť multipotenciál jedným z najcennejších ľudí v tíme. Dokáže sa prispôsobovať, prepájať a hľadať nové riešenia bez toho, aby ho zmena paralyzovala.
To je dnes obrovská výhoda.
Keď práca prestane dávať zmysel
Možno najpraktickejšia myšlienka z celého rozhovoru súvisela s tým, ako človek spozná, že nie je na správnom mieste. Ak sa dlhodobo budí s pocitom, že nechce ísť do práce, ak ho to, čo robí, nenabíja, ale vyčerpáva, a ak v tom nevidí zmysel, je to signál, ktorý by nemal ignorovať.
Niekedy je za tým vyhorenie. Niekedy zlá firma. Niekedy nesprávna rola. A niekedy jednoducho prostredie, ktoré nie je kompatibilné s jeho spôsobom fungovania. Multipotenciáli sú na tento nesúlad citliví možno ešte viac ako iní, pretože prirodzene potrebujú pohyb, rast a možnosť prepájať.
Nie je to nestálosť. Je to potreba zmysluplného priestoru.
Multipotencialita nie je chyba, ale spôsob fungovania
Celý rozhovor tak neprináša len pohľad na jedného podnikateľa, ale aj širšiu odpoveď na otázku, čo vlastne multipotencialita v pracovnom svete znamená. Nie je to roztrieštenosť bez smeru. Nie je to neschopnosť rozhodnúť sa. A už vôbec to nie je chyba charakteru.
Je to spôsob, akým niektorí ľudia premýšľajú, učia sa a fungujú. Ak dostanú správne prostredie, správny systém a dostatok priestoru na rast, môžu byť pre firmu, tím aj vlastné podnikanie obrovským prínosom.
Tento článok vznikol na základe rozhovoru v podcaste Ahoj, multipotencialita s Patrikom Magošom.