Multipotencialita sa u mladých ľudí veľmi často prejavuje spôsobom, ktorý si dospelí vysvetľujú ako nerozhodnosť. Nevedia, čo chcú študovať. Nevedia, akú školu si vybrať. Nadchnú sa pre jednu vec a o pár mesiacov ich láka iná. Striedajú záujmy, menia plány, začínajú a nedokončujú.
Z vonkajšieho pohľadu to vyzerá ako nestálosť.
Z vnútornej perspektívy však nejde o neschopnosť rozhodnúť sa, ale o reálny predpoklad na viacero oblastí naraz. Niektorým mladým ľuďom jednoducho ide viac vecí. A čo je pre multipotenciálov kľúčové – viacero z nich ich aj úprimne zaujíma.
Problém potom nevzniká preto, že by si nevedeli vybrať medzi dobrou a zlou možnosťou, ale preto, že si majú vybrať medzi viacerými dobrými.
Výber v štrnástich ako systémový paradox
Bibiána vo svojej praxi pracuje s mladými ľuďmi práve v bode, keď majú urobiť jedno z prvých veľkých rozhodnutí – výber strednej školy.
A práve tu sa multipotencialita stretáva so systémom, ktorý je postavený na opaku.
V štrnástich rokoch si má mladý človek zvoliť smer, ktorý bude formovať jeho ďalších desať či viac rokov života. Bez pracovnej skúsenosti. Bez kontaktu s reálnym výkonom profesie. Bez predstavy o tom, ako bude vyzerať jeho život o dekádu neskôr.
Aj pre špecialistu je to náročné rozhodnutie.
Pre multipotenciála takmer nemožné.
Očakávame od nich, že si vyberú konkrétne povolanie, hoci realita trhu práce sa medzičasom zásadne mení. To, čo dnes existuje ako stabilná profesia, môže o desať rokov vyzerať úplne inak – alebo nemusí existovať vôbec.
Svet, ktorý funguje na prepájaní, nie na výbere jednej veci
Rodičia často reagujú na záujmy svojich detí obavou. Vnímajú ich ako „prelietavé“. Vidia nedokončené projekty, opustené koníčky, plné krabice náčinia, ku ktorému sa dieťa už nevrátilo.
Ich prirodzenou reakciou je snaha stabilizovať.
Vyber si jednu vec.
V tom buď dobrý.
To ťa uživí.
Lenže dnešný pracovný svet funguje čoraz menej na princípe úzkej špecializácie a čoraz viac na schopnosti prepájať oblasti. Vznikajú odbory, ktoré kombinujú medicínu s AI, dizajn s dátovou analytikou, psychológiu s technológiou.
A napriek tomu stále očakávame od detí, že sa rozhodnú pre jednu jasnú identitu.
Multipotencialita v takomto prostredí nepôsobí ako výhoda, ale ako riziko – nie preto, že by ním bola, ale preto, že ju nevieme čítať.
Paradox nadbytku možností
Rozhodovanie dnešných mladých komplikuje aj samotný rozsah výberu.
Možnosti sa násobia. Hranice sú otvorené. Štúdium v zahraničí je dostupnejšie než kedykoľvek predtým. Mladý človek dnes nevyberá len medzi školami vo svojom meste, ale medzi krajinami, odbormi a životnými štýlmi.
A čo je ešte náročnejšie – niektorí z nich sa dostanú na všetky.
Medicína. Masmédiá. Filmová tvorba.
Tri prijatia. Tri realistické budúcnosti.
A žiadny objektívne správny výber.
Dáta ako spôsob zúženia sveta
Bibiána vo svojej práci pracuje s psychologickými testami, ktoré mapujú silné stránky, kognitívne predpoklady a spôsob spracovania informácií.
Nie preto, aby mladému človeku povedala, čím má byť.
Ale aby pomohla zúžiť pole možností.
Ak viem, že mám vysokú figurálnu inteligenciu, práca s obrazom môže byť prirodzeným smerom. Ak zároveň spracúvam informácie verbálne, otvára sa iný typ prepojenia. Ak mám silnú pamäť a potrebu štruktúry, niektoré oblasti budú dlhodobo udržateľnejšie než iné.
Výber potom nevychádza zo všetkých možností, ale len z tých, ktoré sú v súlade s tým, ako daný človek funguje.
Rozhodovanie ako proces, nie jednorazová voľba
Rozhovor s Bibiánou opakovane poukazuje na jednu zásadnú vec – kariérne rozhodnutia by nemali byť jednorazovým aktom.
Multipotenciálny vývin je proces.
Mladý človek potrebuje skúšať. Potrebuje zažiť prostredie, v ktorom by mohol fungovať. Potrebuje si predstaviť nielen štúdium, ale aj každodennú realitu práce.
Preto odporúča:
ísť na dni otvorených dverí ešte pred posledným ročníkom,
rozprávať sa so študentmi,
vyskúšať si brigádu v danom odbore,
stráviť deň s človekom, ktorý tú prácu reálne robí.
Jedna skúsenosť často nahradí desiatky hodín teoretického uvažovania.
Keď mladý človek pochopí, že jeho „nerozhodnosť“ nie je zlyhanie, ale dôsledok širších predpokladov, často prichádza úľava.
Nie preto, že by sa tým výber zjednodušil.
Ale preto, že sa mení rámec.
Z otázky „čo je so mnou zle?“
na otázku „ako s týmto potenciálom pracovať?“
Trpezlivosť ako najťažšia kompetencia
Bibiánin záverečný odkaz je jednoduchý.
Robte veci postupne.
V prostredí, ktoré je nastavené na okamžitú spätnú väzbu a rýchlu odmenu, sa dlhodobé rozhodnutia robia ťažšie. Kariéra, štúdium či podnikanie však nefungujú ako objednávka doručená na druhý deň.
Multipotenciálna cesta si vyžaduje čas.
A často aj odvahu priznať si, že zatiaľ stačí vybrať smer – nie cieľ.
Tento článok vznikol na základe rozhovoru v podcaste Ahoj, multipotencialita s Bibiánou Čermákovou. Viac o Bibiáne nájdete na www.younique.sk a na LinkedIn Bibiána Čermáková